O mne
Kto som?
Som žena, ktorej sa v najtemnejších chvíľach života dotkol Boh. Ktorá spoznala moc jeho lásky. Ktorú zdvihol z prachu a začal jej rozprávať, kým ona – v jeho očiach – naozaj je.
Som žena, ktorá sa to musela učiť všetko od začiatku – o vlastnej identite, hodnotách, potrebách, pocitoch, radostiach, snoch, túžbach, svojom zajtrajšku… A ktorá zistila, že nechať si od Boha – toho, ktorého myšlienkou je – rozprávať svoj skutočný príbeh, je tou najkrajšou cestou, na ktorú môžeme v živote nastúpiť…
Moje najväčšie
slabosti...
…rany, bolesti a skúsenosti s emočným zneužívaním, „krádežou duše“ a „vraždou identity“, závislosť na druhých ľuďoch, večnú ničivú túžba vyhovieť všetkým naokolo, strach hovoriť nie, neschopnosť stanoviť si hranice, menejcennosť, pocity nehodnosti, viny, hanby, horkosti, sebaľútosti, večnej nedostatočnosti, nepatričnosti, nepochopenia a osamotenia, ktoré akoby nebolo možné dosýtiť – Boh vzal a rozhodol sa, že z nich urobí to najlepšie v mojom živote.
Lebo s prežitím všetkých týchto vecí mi zároveň vsadil do srdca neuhasiteľnú túžbu po pravde. Pravde o tom, kým naozaj som. Kým ma on stvoril. A tiež túžbu dávať toto všetko ďalej. Zdieľať s ostatnými, ktorí zažili v živote podobnú bolesť. Odvahu sadnúť si k peru a papieru a napísať to všetko. O kľukatej ceste z tmy na svetlo. O namáhavom procese motýľa, ktorý, kým sa dozvie o svojich nádherných farebných krídlach, musí sa krvopotne predierať z kukly, v ktorej bol uväznený. No tá námaha stojí za to ako nič iné v živote…
Keď som začala písať o svojich vlastných skúsenostiach oslobodzovania sa z područia toxických vzťahoch, v ktorých vládol narcizmus, manipulácie, emočné vydieranie, útlak, klamstvá, zneužívanie, nezdravé pripútanie a syndróm spoluzávislosti, zisťovala som stále viac a hlbšie, koľko ľudí je podobnými vzťahmi a zážitkami postihnutých. Je to ako pandémia, šíriaca sa naprieč rodinami, manželstvami, priateľstvami, pracoviskami, naprieč všetkými oblasťami a úrovňami medziľudských vzťahov.
Ja som sa v živote dostala – hnaná klamlivými presvedčeniami o sebe a sebadeštrukciou – až do takých toxických vzťahov, kde už išlo o (najmä psychické) zdravie, strechu nad hlavou, bezpečie, prežitie, základné životné potreby. Našťastie, v jednom momente sa to všetko zrútilo, a uprostred tých sutín vlastného života pristúpil Boh, zdvihol ma a začal mi rozprávať. Môj skutočný príbeh. O mojej skutočnej identite. O tom, ako sa rodia motýle…
A ja som si to všetko začala zapisovať, plakala som aj som sa nahlas smiala, bola ním a jeho dotykom a pravdou uzdravovaná a zasa som len písala a písala… Aby som cez svoje skúsenosti a riadky pomohla posvietiť na príbeh aj niekomu druhému. Ktorého možno bolí celé srdce, duša, nedokáže dýchať, cíti, že je v slepej uličke, cíti, že niečo (alebo aj všetko) nie je v poriadku, túži po oslobodení, uzdravení, zblížení samého so sebou, no nedá sa…
Padáme do chorých vzťahov, kde sa bojuje, kde vznikajú namiesto blízkosti a intimity pripútania a závislosti, ktorým vládne strach, zneužívanie,
boj kto z koho.
O tom, ako sa
rodia motýle
Zistila som, že jeden z najdôležitejších a prvých krokov na ceste uzdravovania vlastnej identity po toxických vzťahoch je mať možnosť slobodne a v bezpečnom prostredí svoju bolesť, svoje trápenie, problémy pomenovať. Vtedy sa odvalil ten hlavný kameň a prúd uzdravovania začal tiecť naplno. keď som MOHLA. Keď mi Boh povedal – môžeš. Môžeš smútiť. Môžeš byť nahnevaná, zhrozená, sklamaná, ubolená, slabá, unavená…. Z toho, čo sa ti stalo.
Môžeš to pomenovať ako zlé, nesprávne a neférové. Môžeš plakať a kričať. Môžeš si na toto všetko vziať čas. Aby si mohla začať robiť kroky na nápravu a uzdravenie. Na to, aby si ochránila seba, svoj život, svoje hodnoty, potreby, vytýčila si hranice, začala vytvárať celkom nové, zdravé vzťahy založené na rešpekte, láske a bezpečí. Kým mi to nebolo dovolené povedať, hnevať sa na to, pomenovať a definovať, že zlé bolo zlé, že chcem a potrebujem v živote niečo iné, kým mi nebolo – od Boha – dovolené smútiť a byť z toho sklamaná a nechať tie pocity zo mňa vyjsť, skutočné uzdravenie sa nezačalo.
Aj preto táto stránka, aj preto tieto texty. Podávam ruku každému, kto trpí, alebo trpel v toxických vzťahoch a pekle zneužívania a hovorím – áno, máš právo to cítiť. Aj ak je to vzťah najbližší, „posvätný“, pokrvný. Áno, máš právo pomenovať to ako zlé. Áno, máš právo začať pátrať po tom, čo naozaj chceš a potrebuješ ty. Hľadať ľudí, vzťahy, prostredia a miesta, kde nájdeš prijatie a lásku. Nemusíš (to) trpieť. Od nikoho. A môžeš pociťovať hnev, smútok, bezradnosť, sklamanie. Z toľkých stratených rokov, zneužitia, nespravodlivosti, bezmocnosti…
Jasné pomenovanie problému a odhalenie pravdy (v spoločnosti, ktorá pravdu nemá rada a za každú cenu bude zlo miešať s dobrom a zatemňovať zrak hnusnou šedou farbou) je začiatok cesty. Krásnej cesty motýľa, ktorý chce vyletieť z kukly. Pretože takým/takou ťa Boh stvoril. Tak ťa vidí. A to je tá jediná pravda o tebe…
O mne, ešte viac
Odmalička som milovala najmä knižky a hudbu. Ako decko som nestihla vyviesť veľa darebáctiev, lebo po škole som utekala väčšinou do knižnice, odkiaľ som si nosila pod pazuchou svoje drahocenné úlovky. Keď som nepočúvala platne (s rozprávkami, alebo Darinkou Rolincovou a jej Arabelou), tak som čítala, čítala a čítala… A potom som začala písať, písať a písať… Písala som stále a všetko – svoje zážitky do denníčkov, vymyslené príbehy, básničky… Keď mi prvú v deviatich rokoch uverejnili v časopise Kamarát, začala som myslieť na to, že toto by sa možno mohlo stať aj mojím „dospeláckym“ poslaním… Po vytúžených štúdiách žurnalistiky na UK v Bratislave som prešla viacerými celoslovenskými denníkmi, týždenníkmi, magazínmi, pričuchla k témam politickým, kultúrnym, regionálnym, lajfstajlovým…
Medzitým som si v nádhernej renesančnej Florencii spravila štátnu skúšku z talianskeho jazyka, pochodila najkrajšie časti pobrežia talianskej čižmy, zamilovala sa do tamojšej kultúry, temperamentu, gastronómie…
Z novinárčiny som postupne presedlala do oblasti komerčného písania -copywriting a content writing, náplň webov, sociálnych sietí, firemná komunikácia, editovanie, príprava katalógov… No najviac ma dnes baví písať práve o veciach, ktoré mi Boh ukladá na srdce – o ceste uzdravenia našej boľavej, duše, zlomeného srdca, „ukradnutej“ identity…
Popritom rada a vášnivo prekladám, nedám dopustiť na prechádzky do lesa, ale aj úniky k moru, venujem sa gospelovému spevu, milujem umenie, krásu, staré dobré francúzske a talianske filmy, spoznávať nových inšpiratívnych ľudí a pozorovať, ako sa z kukly našich bývalých strachov, viny, hanby, ľútosti a klamstiev stávajú prenádherné pestrofarebné slobodné motýle…