“A dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás; odstránim z vášho tela kamenné srdce a dám vám srdce z mäsa.” (Ez 36, 26)
Boh mi nedal vidieť Jeho očami môj životný príbeh, v ktorom sa až príliš často opakoval motív s ľuďmi s narcistickou poruchou, ťažkými manipuláciami a emočným zneužívaním len tak, aby som sa celý zvyšok života ľutovala, sebaprezentovala, hútala a meditovala o tom, robila zo seba obeť alebo hrdinku. Stále viac a viac mi ukazuje, ako je tento vzťahový model mimoriadne rozšírený, doslova rozlezený po všetkých vrstvách a oblastiach spoločnosti, vo všetkých druhoch vzťahov a hlavne – ako sa prenáša z generácie na generáciu! Je to ako ničivý oheň, šíriaci sa uprostred sucha a horúčavy vyprahnutým lesom. A keď nevieme, čo a prečo sa nám vlastne dialo, tým menej účinne s tým dokážeme bojovať, zastaviť to, zmeniť to. Lebo či chceme, či nechceme, niečo bolo do nás počas tých rokov (mesiacov, desaťročí, however…) vtlačené. Presvedčenia, zlorečenia, klamstvá, ilúzie, celé pevnosti mentálneho a emočného haraburdia, ktoré sa nám usadilo v hlave a okolo našej skutočnej osobnosti, stvorenej Bohom vytvorili úplne iného človeka, vybudovaného z klamstiev, živených vo vzťahu s manipulátorom, narcisom, psychopatom…
Naučili sme sa na základe toho nejako prežiť. Nejako reagovať, nejako sa brániť, nejako vnímať, cítiť, nejako spracúvať vonkajšie podnety. Nejako si budovať (alebo nebudovať) vzťahy, komunikovať, vyjadrovať (alebo nevyjadrovať) svoje pocity, potreby, názory. Nenahovárajme si, že nie. Emočne podvyživení, alebo emočne zneužití ľudia boli nejako (de)formovaní. A čím menej povedomia o svojom stave majú, tým je menšia pravdepodobnosť, že dokážu svoj život, vzorce správania, návyky, mentálny a emočný svet uzdraviť. A budem to opakovať znova a znova – pred pár rokmi som zažila taký žiarivý „breakthrough“, keď mi Boh vyjasnil, priam diagnosticky, čo som žila a s akými dôsledkami (samozrejme, aj vďaka tomu, že som Ho prosila o uzdravenie mojej duše, srdca, osobnosti a dôverovala som Mu, že to robí a urobí!). A to bola neviem či nie najväčšia časť môjho uzdravenia! To bolo to, čo hovorí Boh stále – moja Pravda ťa uzdraví! Pravda uzdravuje. Je jedno, či sa jej bojíme, nechceme ju, utekáme pred ňou, zatvárame si pred ňou oči, premaľúvame ju. Ona nás dostihne. A uzdraví. V prípade rôznych duchovných a duševných poviazaní dvojnásobne. Nič nás tak neoslobodí ako posvietenie si na „nepriateľa“. Mne Boh takto posvietil. A zrazu som videla seba a svoju minulosť akoby inými očami. A mohla som sa pohnúť. Vďaka Bohu…
Doteraz ma uzdravuje. Búra tehličku po tehličke tých práchnivých pevností vybudovaných z klamstiev a bolesti, myšlienku po myšlienke, napája svojou prítomnosťou, láskou, Otcovstvom. No tie obruče popraskali. Vystúpila som akoby z počítačovej hry. Z pút. Odstúpila si od toho všetkého. Aby som videla… Boh mi dáva vidieť. Aké dôležité je vidieť. Pretože ak vidieť nechceme, akoby zostávame v hre. A dôsledkom sú väčšinou dva modely. Totálne submisívny typ, ktorý z jedného vzťahového utláčania bude padať do ďalšieho, ešte horšieho masakru. Bez sebaúcty, schopnosti starať sa o svoje potreby, závislý na potvrdeniach druhých, nerozhodný, neistý, úzkostný, večne sa kritizujúci, s oslabenou vôľou, kymácanou túžbami druhých…
No existuje aj druhý model. A u takého, povedala by som, je ešte menšia šanca sebareflexie. Je to narcis zrodený narcisom. Podarilo sa mu v narcistickom manipulačnom prostredí prežiť tak, že z neho samotného sa stal narcis a manipulátor. Logické. A zároveň tak smutné. Šíriace túto pandémiu po zemi ako hrozný mor. Mor, udupávajúci mnohé úžasné, Bohom stvorené ľudské bytosti a ich identity, túžby, sny, vízie, poslania, ktoré tu od Neho majú! Majú, no nemôžu sa k nim dobrať. Pretože boli potlačení narcisom vedľa seba. Preto považujem narcizmus a manipulátorstvo za tak hrozné. Pretože marí Božie plány! Zhasína svetlo v ľuďoch, ktoré do nich vložil Boh. Oberá ich o skutočnú identitu, Ním naprojektovanú.
A tak pripravuje svet o dobré projekty, hrdinské činy, umelecké diela, o smelosť, plnosť a žiarivosť mnohých ľudí, ktorých poslal Boh zmeniť svet, minimálne svoje blízke okolie… Je to jedna z najsmutnejších vecí, ktoré tento svet vovádzajú do bezútešného stavu. Že nie sme tými, ktorými nás On plánoval. A často na to diabol vy(zne)užil práve najbližších ľudí okolo nás, aby nás zlomili. Zastrašili. Zhasli….
Nie, žiadna sebaľútosť ani horkosť. Vždy je cesta späť! S Bohom určite. On robí veci nemožné a zázračné. Z akejkoľvek minulosti a temnoty. On mi doslova už niekoľko rokov dáva krásu namiesto popola, slávu namiesto hanby, radosť namiesto ťažoby. No ponechal mi ešte niečo, čoho ma už asi nezbaví. Začuchám okolo seba manipulatívne pokusy a maniere na sto honov ako najgeniálnejší lovecký pes. Myslím, že mi to už nevezme. Myslím, že ma s týmto „alarmom“ nechá prechádzať svetom, vidieť to, vnímať to a o to vrúcnejšie a odhodlanejšie ľuďom pomáhať oslobodzovať sa z drápov ducha narcisizmu, manipulácie, útlaku, ponižovania, menejcennosti, závislosti… Je to v duchovnej rovine istý druh čarodejníctva, pretože ten druhý človek vás potrebuje ovládať. Zbaviť vôle, sily, radosti, pokoja, sebaistoty… Áno, priznávam, niekedy možno reagujem až príliš. Aj pri najmenšom náznaku. Ale beriem to tak, že mi to Boh nechal s tým, aby som videla. Vedela. Aby som rozprávala. Písala. Povzbudzovala.
Aby som v druhých, ktorí sa teraz možno cítia slabí, uväznení, alebo zranení príliš mnohými a ťažkými udalosťami minulosti, a preto akísi zašpinení, nehodní, či sklamaní sami zo seba, videla to svetlo. Jeho svetlo. Ktoré jediné je pravdou. Aby sa ho držali. Aby sa Ho držali. Toho jediného, ktorý má pravdu o nich. A ktorý ich vyvedie na druhú stranu tunela. Nech už sme prežili akékoľvek ťaživé vzťahy, nemusíme si z nich prevziať žiadne choré vzorce. Žiadne putá, kliatby, bremená, choroby z minulosti! Boh nehovorí, že je to tvoj údel! Chce, aby si ho zložil. A dá sa zložiť. Ak ho vedome pomenujeme a odmietneme. Narcisovo dieťa sa nemusí stať narcisom. Manipulátorom ostatných, ani necitlivým egomaniakom. Človek po narcistickej spúšti nemusí ani zostať navždy potlačený, zranený, zašpinený. Len nechaj Boha, nech ti to osvetlí, sníme z teba, umyje svojím dažďom pravdy a lásky. Dá nové, živé a radostné srdce…
obr: Love Art Wonders By God
