Ten motív mi behá hlavou už dlhšie – byť tým svetlom. Byť tým, čím som bola stvorená, čím si ma Ty stvoril... Keď som sa konečne odhodlala začať si k tomu robiť poznámky, spisovať skúsenosti, čo všetko ma dovedie k tomu – „byť tým svetlom, ktorým sme“, vstúpil si nežne do toho… Otvorila som oči pred šiestou ráno – vtedy viem, že to je Tvoja práca, že mi máš čo povedať. Nevedela som, čo sa Ťa mám pýtať, len som vnímala, čo príde. Zrazu som ešte v tom polospánku videla v mysli obrázok vytlačenej, takmer prázdnej a skrkvanej tuby Jesienky. No pekne, vieš, že milujem rozprávanie v obrazoch, tak pokračuješ.
Ďalší obraz sú muškáty! Nádherné bujné sýtočervené muškáty v zdravej, krásne tmavej pôde, nadýchanej a plnej živín. Rébus muškátov a Jesienky netrval dlho, hneď si mi to začal objasňovať: „Buď viac ten kvet ako tá domačkaná tuba!“… Uffff, tak znovu. Viem, viem, čo tým máš na mysli, Bože, a ďakujem ti po tisíci krát, že mi to budeš neustále, kým bude treba, pripomínať! Kým budem pred Tvojou prítomnosťou a jednoduchým bytím v nej stále utekať za tými svojimi bájnymi výkonmi, ktorými sa niekým stanem…
Viem, že si ma na to s láskou znovu chcel a musel upozorniť. Pretože ešte aj pri tejto téme si viem utiecť do toho svojského spôsobu sebabičovania a z „Byť tým svetlom“ urobiť „Robiť to svetlo.“ Byť kvetom, len tak si vďaka slnku, živinám a vzduchu rásť, alebo v kŕči zo seba za každú cenu mačkať výkony až do vyšťavenia... Možno niektorí viete o čom hovorím, dôverne to poznáte. To, aké ťažké je prijať – aj keď sme to už stokrát pochopili, počuli a odkývali – že naozaj najdôležitejšie je byť. Byť s Tebou, nechať na seba Tebou svietiť, hriať, počúvať, rásť, nechať sa milovať… A z toho – z bytia v Tvojej prítomnosti, potom všetko plynie, vyrastá, tečie. Muškáty aj sladký nektár.Tam, kde sa Ty dotkneš pôdy, tam, kde Ty zasvietiš, sa darí všetkému. Tam sa môžu potom diať aj zázraky a nadprirodzená hojnosť. Ale prvé je – byť.
Byť, vedieť to aj v tichu, aj v pokoji a v nehybnosti. Vedieť, že ja nikdy nebudem svietiť sama od seba. Pretože moje svetlo je Tvoje svetlo. Moje svetlo si Ty… Byť tým svetlom znamená tu a teraz. Ďakovať za všetko, čo vidím práve teraz okolo seba, započuť sa do svojho dychu a srdca a písať o tom pesničku. Vnímať každý svoj ďalší krok, kúpiť si krásny diár a spisovať si doňho to dobré, (aj keď to nebude slávny román). Pustiť sa do niečoho celkom nezištne, len tak z radosti, lebo som stvorenie a môžem tvoriť, lebo mám ruky, oči, myseľ od Teba…
Byť tým svetlom je vedieť, že práve tkám príbeh, nepodobný žiadnemu inému z ostatných miliárd príbehov na svete, nie je už len to zázrak?… Byť tým svetlom je vedieť, že Ty ma bezpečne poznáš uprostred tých miliárd. Vždy, v každom okamihu a situácii, nech by som na seba brala hocaké mimikry, snažila sa zahádzať desiatkami výkonov, nálepiek, prívlastkov. Len sa pousmeješ nad mojou snahou porovnávať sa s niekým. Je to, ako by jedna hviezda na oblohe chcela byť inou. A ony pritom všetky úchvatne svietia, na svojom mieste, každá Tebou zažatá…
Áno, byť tým svetlom znamená nechať sa Tebou zažať. Nechať sa vsadiť do tej najlepšie pripravenej pôdy. Prijať všetky živiny, prijať dostatok tepla, ubezpečenie, že si nablízku. A potom vykuknúť hlavu za tým svetlom. Ťahať sa za ním stále ďalej. Neomylne ísť tam, kde je slnko. Kde si Ty. Rásť a zmocnieť. Byť mocný neznamená vždy vŕšiť výkon na výkon. Mocný je ten, kto vie aj stáť. Aj nekonať. Aj byť úplne ticho, počúvať a prijímať. Teba. A potom tebou svietiť…
Byť tým svetlom znamená poznať to svetlo. Nie urobiť ho. Ale prijať ho. Prijať skutočnosť, že sme boli stvorení z aktu najčistejšej lásky, jedinej svojho druhu. Takej, ktorá nám hovorí, prosí nás, a želá si najviac zo všetkého, aby sme konečne prestali chcieť za ňu zaplatiť nejakými výkonmi. Lebo to sa nedá a nikdy nebude dať. Dá sa len zastať a prijať to svetlo. Nech ono koná, čo má….
“Pre Teba ani tmy tmavé nebudú a noc rozjasní sa ako deň. Tebe je tma ako svetlo.” Žalm 139:12
Obr: Angela Anderson
