Celé roky som v speve fungovala tak, že som celkom dobre interpretovala všelijaké zahraničné hity. Mala som napočúvané všetky tie Alicie Keys a vďaka ušiam od Pána som solídne vedela preniesť výraz speváčky, farbu hlasu, frázovanie, pocit… Potom sa mi v živote udiali veci, že jeden z najkrajších darov, ktoré mám od Neho – hudba – ma skoro zabila. Lebo som si v nej bačovala sama – bez Boha, bez toho, ktorý to do mňa vložil. Túlala som sa po svete, v toxických prostrediach a vzťahoch. A moja túžba po hudbe ma doviedla až do celkom zničujúcich situácií. Napokon na kolená. Do prachu…
Keď ma Boh zdvihol, zachránil, dal mi nadýchnuť sa a kráčať životom odznova, po čase mi znovu jemne gentlemansky pripomenul moju lásku k hudbe, ktorú do mňa vložil. A ktorú nemohlo zničiť nič a nikto, pretože nič, čo nám dá Boh, nám svet nemôže vziať. Postupne mi ukazoval, že pod Jeho vedením hudba nebude mojou skazou, ale naopak. Najväčšou radosťou, poctou, naplnením, aj službou…
S bázňou, vďačnosťou a radosťou malého dieťaťa som opäť vykročila do novej etapy. S Ním a s hudbou. Ako som v nej veľmi chcela – a stále chcem –rásť a zlepšovať sa – zrazu som narazila na jednu zaujímavú otázku. „Hej, ty, čo si vždy mala v malíčku Aliciu, Arethu, Norah… za koho sa teraz schováš? Do koho role vstúpiš? Kto vlastne si?…“ Naozaj, uvedomila som si, že túto otázku musím,… ale nielen musím, ale radostne CHCEM riešiť! Že je to tá najkrajšia, a úžasne tvorivá úloha, akú teraz Boh pre mňa má. Objavovať s Ním a posilňovať stále viac, kto som naozaj v Ňom. V živote aj v speve. Áno, zvykla som to tak robiť, a bola som v tom chvíľami aj dosť dobrá. Schovať sa za niekoho identitu. Prispôsobiť sa. Prezliecť sa chvíľu do tejto, chvíľu do tamtej masky. Formovať sa ako plastelína. …

Iste, je viac než dobré, ak umelec vie byť flexibilný, rýchlo sa prispôsobiť, naučiť sa všeličo, z každého súdka čosi, o tom niet pochýb. Napriek tomu mi ten hlas v hlave nedávno jasne povedal. Tie otázky, drobné neistoty a pochybnosti máš preto, lebo Boh ťa volá stále viac vystúpiť ako ty! Ako tá, ktorú stvoril presne s tými vášňami a darmi, ktoré do nej chcel dať. Ktorú viedol cestou až k tomuto bodu.
Keď chce, aby si zo seba vytiahla nie Aliciu, nie Norah, nie Arethu. Chce, aby spievalo tvoje srdce. O tom, čo si s Ním prešla. Za čo Mu vďačíš. Čím ťa urobil a robí. Čím ťa radostí. Že si Jeho dcérka. O láske medzi vami. Príbehu, ktorý s Ním máš. To chce od teba!
Iste. Cvič. Trénuj techniku. Počúvaj dobrých spevákov. A do toho vlož toto. Všetky kroky s Ním, odkedy ťa zdvihol zo zeme a oprášil krídla. Všetku nádej. Všetko to svetlo. Všetky tie zázraky. Veľké aj malé… Ligotavé šaty americkej divy sú dávno preč, na franforce. Ale aj to rúcho, plné hanby a bolesti. On ťa obliekol do novej róby. Róby svojho dieťaťa. Tak spievaj! On vie, prečo ťa sem dal. A ak ťa ešte znovu budú chcieť podlomiť pocity viny a výčitiek, koľko tomu chýba do dokonalosti, odovzdaj Mu všetko, svoje strachy, svoje srdce, svoje túžby. On robí z nedokonalého plnosť a slabosť premieňa na silu…
#IAmSingingHallelujah#SignToHim#SingAboutHim#Joy#Love#HisGifts#GodTheFather
obr: Amy Grimes
“Spievajte mu a hrajte, rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch. Jeho svätým menom sa honoste; nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.” 1 Krn, 16,9-10
