Boh pre mňa urobil neopísateľne veľa. Boh mi dal všetko. Nový život. Meno. Zmysel. Znovu-zrodenie… Ale predsa chce aj od nás, aby sme niečo my z našej strany urobili 😊 😊 Boh chce, veľmi si želá a túži po tom, aby sme – uverili… Znie to banálne, ale to je vlastne väčšinou ten najväčší háčik a bariéra, ktorá nás nepustí do života, aký má On pre nás. Prijať to, aký je On naozaj, prijať plne VSĚTKO, čo nám v Ježišovi dal…
Ak ste žili v tieni ducha neprijatia a odmietnutia, možno aj pre vás bola toto dlho neprekonateľná prekážka k ešte lepšiemu životu, väčšej radosti, pokoju, úspechom… V istej fáze, už ako veriaca, som si uvedomila, že moja myseľ a mozog sú doslova presiaknuté a zdeformované tým všetkým – strachom, úzkosťami, napätím, starostením, smútkom, žiaľom, hanbou, sklamaním, šokmi, traumami, skúsenosťami so zlým, s katastrofickými koncami, neúspechmi, odmietnutím, odlúčením… Pocitmi neistoty, ohrozenia, osamelosti, nebezpečia, večného nepokoja, strehu,… Doslova všetky moje mozgové bunky boli dlhodobo našponované všetkým týmto ťaživým, čo predstavuje úplný opak Božej podstaty, božích vlastností, Jeho darov pre mňa. Raz (no dobre, bolo to určite viackrát 😊) som k Nemu úpenlivo volala: „Ale, Bože, Ocko, JA TOTO NEPOZNÁM! Ja nepoznám taký druh radosti, pokoja, spočinutia, lásky, bezpečia, podpory…. Nepoznám to, ako to mám prijať! Lebo v hlave, spomienkach a skúsenostiach mám pravý opak! Tak ako mám prijať to TVOJE???“ … Práve preto! Zaujímavé, že Boh často používa túto odpoveď, keď Mu kladiem niečo závažné a kľúčové. Práve preto, čo si nosíš v hlave z minulosti sa musíš ROZHODNÚŤ PRE OPAK! Jednoducho si to musíš zvoliť. Vedome. So všetkou vášňou a odhodlaním. Akoby šlo o život… Veď aj išlo. O život mojej mysle, ktorá následne ovplyvňuje všetky ďalšie kroky môjho života. …
Niekedy skrátka už nemôžeme ďalej vyplakávať a opisovať, čo a prečo sa nedá, čo je problém, prekážka, čo nám bráni, čo je nemožné… Božie veci fungujú veľmi často práve tak, že sa celkom odvrátime od starého. Odovzdáme Mu to. Lebo On už to aj tak všetko z nás sňal. Božie veci fungujú tak, že často musíme a môžeme prijať aj to, čomu sčasti možno aj nerozumieme, zdá sa nám to nemožné, nepochopiteľné, neprekonateľné. Ale nič z toho nie je atribútom Boha.
Boh je Bohom možného, ktorý prekonal všetko, aj smrť. A my sa skrátka MUSÍME ROZHODNÚŤ UVERIŤ MU. Nielen v Neho!!!! Kdežeeeeee, to je len úplný začiatok, ktorý ani zďaleka neznamená život v Bohu a v tom, čo pre nás má. Musíme chcieť uveriť tomu, čo nám rozpráva. O Jeho pokoji. Láske. Spáse. Novom živote. Zázrakoch. Vernosti. Starostlivosti. A nechať to zmeniť náš život. Nasiaknuť tým. Učiť sa to žiť. Dýchať. Kráčať v tom.
Preprogramovať náš mozog. Nechať sa hacknúť úplne novým programom. Jednoducho vybrať ten starý a vymeniť za nový. Takto to funguje s Bohom. Ktorý nás v jednom momente života vyzve, aby sme odmietli to, čo poznáme a uverili tomu, čo nepoznáme. Vedome, s nádejou a veľkými očakávaniami. Inak sa to skrátka nedá s mozgom, zašrotovaným celé desaťročia smeťami, špinou, rárohami, klamstvami, bolesťou…
Dokedy to chceme v sebe pestovať? No a čo, že sú to naše spomienky a skúsenosti? Sú tým, podľa čoho chceme ďalej žiť? Tak potom nám nezostáva iné, ako ROZHODNÚŤ SA! Pre niečo celkom nové. Nepoznané. Lásku, akú sme doteraz nepoznali. Pokoj, aký sme doteraz nepoznali. Veď preto nám to Boh dáva! Vie, že sme to nepoznali. A chce, aby sme v Ňom mali úplne nový život. No potom musíme prijať atribúty, vlastnosti a pravdy, ktorými sa On riadi, ktorými On je, ktoré nám On hovorí. Nemôžeš Boha vtesnať do svojich spomienok a očakávať, že On sa bude hýbať podľa tvojich doterajších skúseností! Tým Mu nedovoľuješ byť skutočným Bohom dobra, zázrakov, premeny v tvojom živote….“
Toto On od nás chce. Túto jednu veľkú robotu. Prijať Jeho pravdy, rozhodnúť sa im uveriť a trvať na tom… Je to robota? Áno, pretože to bude možno (takmer určite) chcieť mesiace konzistentnej mravenčej každodennej sústredenosti na tento cieľ. Doslova presmerovávanie starých myšlienkových vzorcov, ako keby ste prehadzovali koľaje. Doslova vytváranie nových drážok v mozgu. Navodzovanie si nového myšlienkového sveta. Naučiť sa inak reagovať. Inak hovoriť. Správať sa k sebe aj druhým. Prísne kontrolovať ako ten najodpornejší colník na hranici svoje myšlienky a tie toxické a nepravdivé jednoducho nepúšťať ďalej.
Meditovať s Jeho pravdami. Opakovať si ich. Koľko treba. Nech postupne prenikajú mozgovou štruktúrou, našou osobnosťou, dňami, rozhodnutiami, a začnú meniť naše cesty, náš život. Transplantovať si mozog! Ten, čo vytvorila minulosť vymeniť za novučičký, poskladaný z Jeho právd. Myšlienka po myšlienke. Deň po dni. Tá robota bude viditeľná veľmi skoro, Boh ju začne potvrdzovať konkrétnymi vecami ako stelesnenia jeho slov. Nepoznanou ľahkosťou mysle. Väčšou radosťou, pokojom, pozitívnym naladením, istotou, stabilitou, ktoré nahradia chronickú únavu, stres, napätie, smútky a splíny, chaos, bezradnosť, hmlovitosť a ťažobu v hlave.
Lepším pocitom na tele aj duši. Zlepšovaním fyzického a mentálneho zdravia. (Áno, Božia pravda a slovo nielen oslobodzuje, ale aj konkrétne a priamo vplýva na uzdravovanie duše, srdca, mysle, mozgu, celého tela). Novým druhom vzťahov. Novými možnosťami, otvorenými dverami. Novými svojimi reakciami, komunikáciou, rozhodovaním. Novými túžbami, víziami, schopnosťami. Chuťou a energiou. Uchopením zmyslu svojho života… Manželstvami, priateľstvami, materiálnym zabezpečením, nápadmi, biznismi, kreatívnymi činmi…
A napokon, čo je vlastne aj najdôležitejšie a najkrajšie z toho všetkého: Zblíži nás to s Ním samotným. Naplní silnejšou láskou, dôvernosťou, porozumením, odovzdaním sa Mu. … Nechať sa premeniť Jeho slovom a pravdou je to najlepšie rozhodnutie v živote. Hoci máme aj tisíc dôvodov z minulosti k tomu, aby sme neverili takej báječnej a dokonalej láske a tak dobrým veciam, ktoré pre nás má, všetky ich zahoďme. A bezhlavo uverme. To jediné a prvé po nás chce…
obr: Ljubov Kupcova
